Ako sa rodí Zdravotník Táborový

Autor: Alena Škutchanová | 5.6.2011 o 21:56 | Karma článku: 7,44 | Prečítané:  2068x

Zdravotník, to je tá osoba, ktorej zverujete svoje dietky, keď ich púšťate na tábor, alebo proste hocikam, kde zdravotník na deti dozerá. Často na odľahlom mieste mizernej dostupnosti. Plnému entuziazmu a hlavne túžby, aby ho vlastne nebolo treba. S kufríkom voľnopredajných liekov a ostatného materiálu. Vývoj zdravotníka prechádza obvykle niekoľkými fázami.

...čo sa v mladosti naučíš... už nám rastie omladina...čo sa v mladosti naučíš... už nám rastie omladinavlastný archív

Zdravotník Táborový Nažhavený začína

Zdravotník Táborový Nažhavený sa od zdanlivo podobného druhu Zdravotníka Táborového NoDobre líši tým, že síce obaja majú nejaký ten kurz, prípadne štúdium v zdravotníckom odbore za sebou. Zdravotník Nažhavený je ale duša urgenťácka a postupne sa aj vyvíja urgenťáckym smerom. Zdravotník Táborový NoDobre v prípade nemožnosti zohnať Zdravotníka Táborového Nažhaveného je vzhľadom na svoje vzdelanie okolím prinútený zdravotníka robiť. Zdravotník Táborový NoDobre buď pokračuje ako Nezdravotník alebo sa vyvíja smerom interných odborov a dúfa, že sa nájde Zdravotník Táborový Nažhavený, ktorému môže robiť konzliára.

V prvej, predzdravotníckej fáze, Zdravotník Táborový Nažhavený prišiel na to, že zachraňovanie ľudí je fest cool. A tak si urobí nejaký ten (skôr lepší ako na vodičák) kurz. Na kurze sa naučí rôzne vychytávky, napríklad resuscitovať, fixovať zlomenú panvu a vôbec.

Čo obvykle na kurzoch prvej pomoci chýba, je účinný kurz obväzovania a kurz lekárničky.

Zdravotník Táborový Nažhavený v lepšom prípade zdedil lekárničku po predkoch (a stroja mu vlasy dupkom keď vidí tie expirácie a že polovica vecí mu nič nehovorí), v horšom prípade sa musí vybaviť.

A dúfať, že to bude stačiť. Že si aspoň trochu bude vedieť poradiť so všetkým, s čím netreba rovno utekať do nemocnice.

Teraz už to viem. Mala som viac šťastia než rozumu. Oveľa, oveľa viac šťastia. Sedemnásťročná gymnazistka s ešte teplým certifikátom Červeného kríža, ktorý v tom čase dostačoval. No hej, no... vedela som, ako sa má resuscitovať, ako ošetriť zlomeninu... Ibaže na tábore sa riešili táborové problémy. Bebíčka. Kliešte. Krvácanie z nosa. Občasné tie problémy s trávením, alergie... študovala som príbalové letáky, až sa mi z uší parilo. Čo do paže ja budem robiť, keď sa vyskytnú nejaké črevné problémy?! Redlo mi, keď decká doniesli pre kamaráta so začevenanými očami niečo z vlastných zásob, že či to vôbec môžem použiť. Či to bude fungovať, ale hlavne či to neublíži. Na tom tábore som sa naučila fačovať. Za pochodu. Všetci prežili v zdraví. Najhorším zranením bola cestná lišaj na väčšine chrbta.

Druhá vec je, že pozícia zdravotníka je zneužiteľná malými (a najmä pubertálnymi) ulievačmi z programu. A tých rozlíšiť, to je patália trvajúca celú Zdravotníkovu kariéru. Zdravotník Táborový Nažhavený Začínajúci... je výrazne až prehnane opatrný. Špecifickým typom detí sú viac či menej simulanti vyhrievajúci sa v pozornosti zdravotníka a poskytovanej starostlivosti.

 

Zdravotník Táborový Nažhavený rozširuje vedomosti aj výbavičku

Zdravotník Táborový Nažhavený cíti, že základné vedomosti z kurzu sú málo. Dušička urgenťácka sa zaujíma, čo robiť v prípade drsných a škaredých zranení, študuje literatúru, hľadá podrobnosti, odchýlky, nové informácie. Podľa dostupnosti materiálu zakladá dychberúcu lekárničku. Takú, pri ktorej každý iný Zdravotník zbledne závisťou. Keby existovalo kufríkové CT, pokúsi sa ho zozhnať. Že má len hmlisú predstavu, ako niektoré šmačné kusy z výbavičky použiť? Nevadí! Tvrdý Schanzov golier zavesený na všetkými viditeľnom mieste je strašne cool!

Keďže Zdravotník Táborový Nažhavený je stále presvedčený, že zachraňovať ľudí je cool, častokrát sa v tomto období začína špecializovane vzdelávať - Urgentná zdravotná starostlivosť, Ošetrovateľstvo, Všeobecné lekárstvo. Táto fáza tiež obvykle súvisí s obdobím predkliniky, takého pričuchnutia zatiaľ bez praktických vedomostí a zručností v odbore.

Nemyslím si, že by z prvej pomoci bez pomôcok vedeli naučiť viac na lekárskej fakulte ako na kurzoch.

Kedysi na to, aby študent medicíny mohol byť zdravotníkom, stačil ukončený tretí ročník medicíny. Po štvrtáku je ale medik podkutejší. Tým zásadným rozdielom je farmakológia. V podstate by sme mohli rozdeliť zdravotníkov na tých Pred farmakológiou a Po farmakológii.

Ak ma pamäť neklame, na rôznych väčších akciách, kde robili zdravotníkov medici z vlastnej iniciatívy, som sa stretla doposiaľ s jedinou vytúženou špecializáciou: anestéziológ. 

Zdravotník po farmakológii už vie, ako používať voľne predajné lieky, vie, čo môže a čo nemôže pokombinovať. Kamaráti sa s príbalovými letákmi, už mu nevyvoláva zvieranie žaúdka pri pohľade na výpis nežiadúcich účinkov aspirinu. Vedie si záznamy. Postupom skúseností sa z neho stáva Zdravotník Táborový Minimalista.

 

Zdravotník Táborový Minimalista

Zdravotník Táborový Minimalista už pozná svoju lekárničku, pozná si svoje decká (obvykle opakovane chodí na tábory a podobne, sú "jeho"). Výbavička sa scvrkla na nevyhnutné položky, ktoré Zdravotník Táborový Minimalista spoľahlivo ovláda. Vie, že nemá rentgenové oči. Že netreba špekulovať nad ôsmimi spôsobmi diagnostiky zlomenín stavcov, ale že treba fixovať už pri podozrení. Vie, že nepotrebuje ovládať tlakové body, ale treba tlačiť v mieste krvácania. Že na spevnenie zlomenín netreba papiečky. A vie, že zachraňovanie ľudí je cool až keď sa o tom rozpráva, že krv je z tých... príjemnejších telesných tekutín. Vie, čo je to strach a čo je neistota, že zvolený postup bol ozaj najlepší. Že 90% pomoci je nekonečné čakanie a sledovanie. Že najlepšie je byť nepotrebný.

Z niektorých sa stávajú legendárne postavy s aurou spiaceho tigra.

Ľudia, po ktorých dedia lekárničky Zdravotníci Táboroví Nažhavení.

Čo je totiž na nezaplatenie, je akýsi zdravotnícky inštinkt. Taký ten vnútorný alarm, kedy ešte sa dá poradiť si na mieste a kedy už treba zháňať profesionálnu pomoc s profesionálnym vybavením.

***

Juj, Žltý Kufrík...

Prišla som do tábora a predstavila som sa všetkým zvyšným vedúcim. Hlavný vedúci ma vzal do chatky velenia. Mali tam klasický záchranársky kufor, taký fajný, červený, s kopou priehradiek. Potom debničku na dopĺňanie červeného kufra a... Žltý Kufrík. Vrchný vedúci mi ho predstavil priam s bázňou. Kufor a debnička boli jedna vec, ale v Žltom Kufríku bol dýchací ambu-vak, zo tri masky rôznej veľkosti a vzduchovody (krátke kanyly, aby nezapadol jazyk) a ešte nejaké drobnosti (výbavička na úrovni zdravotníckeho záchranára). Vak síce arómou zašlej gumy, ktorá sa z neho po stlačení šírila, mohol konkurovať čuchacej soli a plast masiek už žltol (a všetky tie pomôcky by hravo nahradila resuscitačná rúška), ale išlo o to, že zdravotník bol Pánom Žltého Kufríka. Kam sa hrabe koruna a žezlo...

Našťastie sa situácia, v ktorej by bol Žltý Kufrík potrebný, nevyskytla. A... vlastne by som ho vysoko pravdepodobne ani nebola použila. Ale ako odznak statusu nemal chybu.


***

Moje heslo zdravotníka: "Decká, nerobte nič, čo by ste mi potom prípadne nechceli vysvetľovať."

 


Všetko uvedené sú výhradne moje osobné skúsenosti a pozorovania seba a obdobne "postihnutých" kolegov, s ktorými som mala tú česť. Nejedná sa o názory žiadnej organizácie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?