Som introvert. Hrdý introvert.

Autor: Alena Škutchanová | 31.7.2011 o 8:57 | (upravené 31.7.2011 o 9:41) Karma článku: 15,84 | Prečítané:  5862x

Dedinského čudáka našli obeseného. Zdravotník, ktorý pomáhal pacientom na druhý svet. "Viete, taký introvert to bol," vyjadruje sa oslovená suseda, v inom prípade kolega. Niekedy mám pocit, ako keby introvert znamenal nebezpečný odľud, psychopat. My, obyčaní introverti, si zatiaľ žijeme, občas hráme extrovertov, lebo tých je na svete kúštik viac a extrovertné vlastnosti ako spoločenskosť, aktívnosť, pachtenie po zmene sú žiadanejšie. Viem, že sa ľudia hanbia označiť niekoho alebo chápať ho ako introverta. Nemáme lepru ani nič iné nákazlivé, švihnutí a divní sme v rámci normy. Kto teda vlastne sme?

Introverzia. Ktorú časť vetyIntroverzia. Ktorú časť vetyZdroj: internet

Ako myslíme?

Na blogu nás bude celkom kopa. Neschovávame sa, nie sme odľudia. Iba si potrebujeme premyslieť, čo rozprávame. Pre nás boli stvorené dopisovacie chatové miestnosti, blogy, diskusné skupiny. Cizelované slová, vety až k dokonalosti alebo aspoň spokojnosti autora.

Náš stret s pravoverným extrovertom môže vyzerať asi takto:

Extrovert vojde. Začne chrliť. Ako som zistila, extroverti často rozmýšľajú tak, že jednoducho rozprávajú a rozprávajú a tým, že rozprávajú, zisťujú, čo si vlastne myslia.

Introvert po prvých vetách zisťuje, že preberaná téma sa ho nijak zásadne netýka, že extrovert len rozmýšľa. Od toho narástli introvertovi dve uši. Jedným dnu, druhým von. Do toho občasné uhm, poprípade nejaký ten emóciu vyjadrujúci pohľad (to je súčasť adaptácie na extrovertný svet, nemávame vnútornú potrebu exhibovať pocity). Extrovert na konci monológu pochopí, čo si vlastne myslí, a môže sa venovať niečomu ďalšiemu. Introvert si vydýchne. Extrovert je šťastný, že si fajn pokecal. Introvert nie je schopný zopakovať, o čo vlastne šlo, lebo je ohučaný: onen monológ nestihol do seba zavzať a popremýšľať si.

Naše myslenie sa vám môže zdať skokové, nesúvislé. Prechod od bodu A do bodu... ehm, minimálne K sa odohral v našej hlave, a keďže bod K je fajn, tak sme sa o ňom zmienili. S mierou úprimnosti to nijak nesúvisí, ale keďže extroverti vychrlia celý svoj myšlienkový proces, zdajú sa obvykle úprimnejší, otvorenejší. Vieme parádne prednášať a vystupovať s premysleným textom (daným alebo premysleným aktuálne).

Pri rozhovore sa introverti obvykle pozerajú do očí dlhšie: nemáme pocit, že musíme číhať, aby nám neunikol nejaký podnet.

A poznáte človeka, ktorý síce za večer povedal dve vety, ale každá bola úsporná, dokonalá a tefná? Hláška, na aké sa nezabúda?

 

Čo je to "preľudnenie"?

Pocit akútneho preľudnenia. Tak som nazvala pocit, ktorý, ako som neskôr pochopila, má čo robiť s introverziou. Zážitkový kurz na chate, nejaký šiesty deň, chata napchatá, že sa spalo aj na zemi. Večer bola zábava, živá hudba, rozhovor s jedným dobrovoľníkom. Osadenstvo chaty doplnené o návštevy. Pochytila ma stupňujúca sa nervozita, nepokoj, uštipačnosť, irónia, útočný sarkazmus. Všetci sa bavili, veselili, ja by som bola trhala a kazila ostatným večer a imidž.

Nakoniec som sa zdekovala, vliezla si do najzadnejšej izby a strávila som večer v dvojke - len ja a kniha. Taká akurátna, zhltla som ju za čas, keď sa ostatní zabávali vonku.

Na druhý deň na spätnej väzbe mali o mňa starosť. Či mi nebolo zle. Či som sa s niekým pohádala, urazila sa, či mi vadilo, že kapela bola cigánska. Že je smutné, že som sa s nimi nebavila.

Príčina bola jednoduchá. Priveľa ľudí, priveľa interakcií. Bola som ohučaná a vyčerpaná z množstva ľudí. Bavila som sa, večer s knihou a zase som sa dostala do potrebnej rovnováhy. Aby som zase mohla byť s ľuďmi.

Aj keď sme introvertní, nevyhýbame sa kontaktom. Obvykle máme niekoľko veľmi silných a stálych vzťahov, za priateľov pokladáme úzku skupinu ľudí. Katalyzovať zábavu nás asi nenájdete. Diskusia v intímnom kruhu - to je to pravé. Pobiehanie a zoznamovanie sa v prílišnej miere by nás len vycucalo. Potrebujeme byť bez ľudí, aby sme mohli byť s ľuďmi (tak ako extroverti potrebujú byť s ľuďmi, aby dokázali byť bez ľudí). Dokážeme byť sami aj v dave a žužlať si. Baviť sa tichým pozorovaním.

Keď ma pochytí potreba socializácie, ideálne je využiť extrovertov na spoločenské povyrazenie. Nechám sa vytiahnuť (oni sú celí radi, že si "konečne užívam život"). Organizovať spoločenské interakcie a zoznamovanie asi introverta nenájdete.


Územie

Som teritoriálna. Úplne fest. Potrpím si na dodržiavanie územných hraníc tak svojich, ako, často k nepochopeniu, aj ostatných, ktorí potrebu teritória a súkromia nemajú. Mojim územím je batôžtek, mobil, izba, zásuvka, dopis, osobný priestor. Môžem mať otvorené dvere, ale ak mi niečo ozaj vadí, je to vstupovanie bez povolenia. Nemám čo tajiť, ale je pre mňa neprestaviteľné, aby niekto vstupoval na moje územie bez povolenia. Ja tiež nevstupujem. Neprečítam si esemesky v cudzom mobile, aj keby ma zvedavosťou šli mrle zožrať. Keď chcete niečo z vašej kabelky, donesiem vám ju celú.

To platí aj na moje telo: Nedotýkať sa bez výslovného zvolenia. Z božtekovania a iných spoločenských tančekov mi vstávajú chlpy.

Keď som robila v nemocnici sanitárku, mávala som istý problém, priam výhradu svedomia. Zdravotné kartičky a iné zásuvkové drobnosti. Odchádzajúc na rentgent pacient zistil, že kartičku nemá nabalenú. Hybaj do izby, v zásuvke je peňaženka, v peňaženke karta. Neznášala som to. Neznášala som to viac ako čistenie hnisavých rán a vôbec.

My introverti máme také miestečká aj v srdci, svojom živote... Poznáte človeka, pri ktorom sa po troch rokoch, čo s ním napríklad sedíte v jednej kancelárii, zistíte, že ste s ním prežili skvelé chvíle, ale neviete o ňom prakticky nič? Máte kamoša silného introvera.

Poznatok: niektorí ľudia, aby mali pocit, že o vás niečo vedia, potrebujú poznať veci ako kto je vaša rodina a priatelia z ostatných kruhov a vôbec. Je ich pomerne veľa, tož tieto informácie zverejňujem, aby boli šťastní. Mňa zaujímate vy osobne, čo si myslíte, ako žijete, ako reagujete, ako sa k veciam staviate. Kto je vaša stará mať mi je pre priateľstvo s vami srdečne jedno.

 

Emócie

Aj my introverti máme emócie. Vo vnútri. Môžeme sa zdať suchí, necitovia, odmeraní, rezervovaní. Keďže sme orientovaní na vnútro, tam sa aj všetko odohráva, a či to vypláva na povrch alebo nie... no a? Nám ide o zážitok a ten nachádzame v sebe, nemusíme sa naháňať za vonkajšími stimulmi (reakciami na nás).

Vieme prejaviť emócie. Postupnou adaptáciou a pozorovaním môžu byť naše vonkajšie prejavy aj situačne priliehavé. Extroverti "nasajú" emócie okolia a príjmu ich za svoje. My zaregistrujeme svoje vnútorné pocity. Môžeme zachovať kamennú tvár. Môžeme zvoliť pocit, ktorý síce nesúvisí s našim vnútorným ale patrí sa to. Alebo to aspoň hrubo súhlasí a ľudia to chcú vidieť a no a nedaj im to... (občas samozrejme prejavujeme emócie aj len tak. Najlepšie v úzkom kruhu.)

 

Introvert exhibicionista

Videli ste introverta vo svetle rámp?

Jasné, videli.

Čistá introverzia by úplne odtrhávala od reality. Tak, ako extraverti sa potrebujú občas zastaviť a preskúmať svoj vnútorný svet (aj keď nastavenie spoločnosti extrovertom - extrémistom umožňuje dlho existovať aj bez toho) tak my sa vieme spojiť s vonkajším svetom a zbierať tam informácie. Každý máme to svoje, čo dokážeme predviesť. Vedomí si vlastných hĺbok vieme byť sebavedomí spôsobom, ktorý je extrovertom, odvodzujúcim sa od vonkajších podnetov, nepredstaviteľný.

Ja? Ja mám svoje racio. Vedu. Neosobné fakty. Pozorovania, súvislosti. Milujem ich. Viem o nich rozprávať celé hodiny. Diskutovať. S intelektuálne zdatným partnerom sa škádliť a doťahovať. Viem s tým vystupovať až byť ukecaná: keď potom tvrdím, že som introvert, neveria mi. Ale je to vždy len oná špička ľadovca toho, čo sa skrýva vnútri. Napríklad rada vystavujem svoje texty a obrázky, ale tak, aby si k nim prišiel, kto chce a v samote si ich užil. Podomový predajca alebo nebodaj poistný maklér by zo mňa nebol.

Ak mám niečo zahrať, premýšľam, ako by sa moja postava cítila a to sa snažím vyjadriť prejavom. Introvertní herci sú obvykle charakteroví. Nehráme preto, aby sme si prijateľne popustili uzdu, ale preto, aby sme vyjadrili časť nášho vnútra.

 

Dodatok:

Pre zdravú existenciu musí mať človek v sebe aj introverziu (introspekciu) aj extraverziu (vnímanie vonkajších skutočností), jedna ale v osobnosti každého prevažuje. A z veľkej časti sa jedná o vrodenú dispozíciu.

Biologicky majú extraverti zníženú reakciu na podnety v okruhoch udržiavajúcich mozog v bdelom stave: potrebujú teda, aby ich mozog bol oveľa viac bombardovaný podnetmi na to, aby sa cítili bdelí a plní energie.

 

 


Preklad textu pod orangutanom: Introverzia. Ktorú časť vety "Nechajte ma do pekla o osamote" je pre vás obtiažne pochopiť?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?