"Vymysli si niečo pekné na snívanie...
Predstav si les. Predstav si horu. Stojíš na vrchu a cítiš vietor. Vysoko nad všetkým. Stúpaš po chumáčoch trávy a boria sa ti pod nohami.
Predstav si vôňu dechtu na pražcoch, predstav si do nekonečna sa tiahnuce linky koľají a klepanie kolies malej lokálky.
Predstav si nebo nad korunami stromov, vysoké a modré. Predstav si, ako na ňom letí sokol. Tak vysoko, že sa točí hlava. Tak vysoko, že by si letel s ním.
Predstav si borový les a predstav si jeho vôňu. Predstav si ihličie, je mäkké, keď po ňom kráčaš bosými nohami. Predstav si smolné drevo a táborák. Predstav si jeho teplo v tvári. Stojíš tam, stojíš tak blízko až ťa páli a je to takmer na nevydržanie. Ale ty tam stojíš a držíš kamarátov za ruky v kruhu. Gilwell. Všetci spojení, keď ide kruhom signál. Po našom. Po skautskom.
Predstav si žiaru ohňa tečúcu po kmeňoch stromov. Predstav si iskry letiace do neba.
Predstav si draka a osedlaj si ho. Leť kamsi k nebu, vysoko, nad nás všetkých, tak vysoko, ako ten sokol.
Vymysli si niečo pekné. Predstav si. Snívaj. Spi."
Zavrel si oči. Hýbu sa pod viečkami. Stisk ruky povoľuje, aj keď neustáva. Zadriemavaš stulený do klbka na bielej nemocničnej posteli, v bielych perinách, v bielej košieľke, v bielej izbe. Ešte aj ja som v bielom. V pracovnom, aj keď dávno po pracovnej dobe. Návšteva.
Nechaj bezvládne, utrápené telo tu a snívaj.
Plamienok. Jemný a krehký.
Ikaros s polámanými krídlami.
Kamoš. Brat skaut.
Na rozlúčku ti stískam ruku so skríženým malíčkami. Po našom.
Vyťahujem svoju ruku z tvojej.
Keď sa naposledy dívam od dverí, spíš.
To najcennejšie, čo môžeš niekomu dať, je Tvoj čas. Nenávratný kúsok zo života.